Múzeá, kaviarne, pláže, hotely, neexistuje bezpečná zóna. Posunuli sa hranice bežných obáv dovolenkárov, nebojíme sa len o batožinu, doklady, či bicykel. Bojíme sa o seba, o vlastný život. Na letisku, v hoteloch, v kaviarňach podozrievavo pokukujeme okolo. Citlivo vnímame podozrivé tváre, farby, hlasy, všetko. Chystáme scénare, postupy čo keby, ako..... Sme v strehu a bojíme sa. Už nevieme len tak, bez obáv vnímať svet, predierať sa davom , ležať na piesku, vnímať vône na bazároch, či kráčať plnými ulicami, bez toho aby nám v hlave blikala kontrolka. Svet už nie je bezpečný, vlastne ani nikdy nebol, len pribudli miesta a krajiny kam mierime s obavami. Napriek tomu prajem všetkým dovolenkárom, cestujúcim, turistom, aby si svoje cesty užili. Či už s mottom: čo sa má stať, stane sa, každý s vlastnou vierou v srdci, či s presvedčením že nám sa nič nestane, alebo možno len tak, odvážne a bezhlavo ignorujme hrozby a cestujme, plňme si vlastné sny a túžby po poznaní. Všetky tie miesta stále stoja za to. Cestujme. Navzdory tým, ktorí sa rozhodli siať strach pre dosiahnutie svojich vlastných čudných cieľov ktorým vlastne ani nerozumieme. Tunisko je ešte stále krajinou ďatlí, slnka a nádherných pláží. Egypt je ešte stále tou krajinu faraónov, pyramíd, rozpáleného púštneho piesku a nádherného podmorského divadla. Turecko je ešte stále tým magickým miestom, kde sa miešajú kultúry a svety v jednu úžasnú zmes, kde môžeme zažiť nohy v mori a hlavu v oblakoch, kde služby už včera predbehli plány na zajtra .
Šťastnú cestu :-)